Počas 2.svetovej vojny bojoval na talianskom fronte a po skončení vojny vstúpil do policajného zboru, kde zotrval až do roku 1977, kedy odišiel na dôchodok. V roku 1949 sa oženil a spolu so svojou manželkou, ktorú poznal už od detstva, odišli bývať na Oravu, do Vyšného Kubína, kde žil až do svojej smrti. Tunajší život a nádherné prostredie ovplyvnili aj jeho tvorbu, v ktorej sa zameriaval hlavne na prostých ľudí z vidieka.
Zaujímave je, že krása dreva mu učarovala až v neskoršom veku. Do roku 1977 sa venoval hlavne maľbe, pričom rezbárstvu sa začal naplno venovať až po odchode na dôchodok. V rozmedzí necelých 20.rokov vytvoril nespočetné množstvo plastík, intarzií, reliéfov, fujár, kusov nábytku a črpákov. Počas svojho života vyskúšal niekoľko spôsobov a techník , ako narábať s drevom. Pokiaľ ide o motív, vo svojej tvorbe sa zameriaval hlavne na bežný život dedinských ľudí. Či už to bolo zobrazenie pastierov, či roľníkov a gazdov pri ich každodennej práci, alebo samotné zobrazenie architektúry ľudových dreveníc a okolitých vrchov.
Výstava Ľudovita Rišiaňa vo Florinovom dome je rozdelená do siedmych cyklov. Prvým cyklom sú intarzie, kde z kúskov rôznofarebného dreva skladá pozadie reliéfov. Druhým cyklom sú štyri pomerne rozmerné rytiny, ktorým dominuje dielo s názvom Slovenka. Táto rytina zobrazuje mladú, krásnu ženu v kroji so zapletaným vrkočom, ktorú autor zachytil vo vírivom pohybe tanca. Zo Slovenky priam vyžaruje živelná energia a hrdosť na to, kým je.
V cykle zobrazujúcom ľudovú architektúru dediny , autorovi trošku unikajú pravidlá perspektívy, čo však v konečnom dôsledku takmer nijak neznižuje kvalitu stvárnenia.
Najrozsiahlejším cyklom sú diela zobrazujúce každodenné činnosti oravského dedinského ľudu. Zobrazuje ľudí pri práci, Zvážanie, Pasenie, Oranie, ale aj pri spríjemňovaní si chvíľ, ako je to v prípade pastierov hrajúcich na fujaru, či píšťalu.
Téma dedinského ľudu sa opakuje aj pri jeho plastikách, kde nič neprikrášľuje a nebojí sa zobraziť starobu, ktorá zanecháva na tvárach starého páru hlboké vrásky. Telesná proporčnosť a vráskavé tváre Starca a stareny poukazujú na neľahký život roľníkov, ktorí museli po celý život drieť, aby si zarobili na kúsok chleba, na obživu rodiny.
Výstavu dotvárajú vyrezávané črpáky, fujary a kusy nábytku, ktoré diváka len utvrdzujú v kvalitách umeleckej zručnosti Ľudovita Rišiaňa.
Pokiaľ ide o druh dreva, pracoval hlavne s lipovým drevom, neohrdol však ani jaseňom, červeným smrekom, či čerešňou.
Túto zaujímavú výstavu si môžete prísť pozrieť do 25.1.2010.
